Život Prešova
online
online
Moskovčania si uctili obete desaťtisíce obetí stalinského teroru
29.10.2019 Celý región
Moskva
29. októbra (TASR) - Stovky ľudí sa v utorok zišli pred budovou bývalej
sovietskej tajnej služby v Moskve, aby si uctili desaťtisíce obetí
masových stalinských represií z rokov 1937-38. Informovala o tom
agentúra DPA.
Pietne zhromaždenie pred budovou tzv. Lubianky, niekdajším obávaným sídlom KGB, zorganizovala popredná ruská ľudskoprávna organizácia Memorial.
Počas podujatia, ktoré sa začalo v utorok dopoludnia a má potrvať 12 hodín, sa nahlas čítajú mená obetí a ich stručná charakteristika. Organizátori chcú týmto spôsobom pripomenúť približne 2000 ľudí, ktorí zahynuli v období tzv. veľkého teroru z konca 30. rokov.
"V rokoch 1937-38 bolo len v samotnej Moskve zavraždených vyše 30.000 ľudí," uvádza Memorial v popise utorkovej akcie nazvanej Návrat mien. Spomienka sa koná deň pred ruským Dňom obetí politických represálií, ktorý pripadá na 30. októbra.
Tento rok sa toto podujatie pri pamätníku obetí represií na Lubianskom námestí organizuje už po 13.-krát. Podľa organizátorov naň rok čo rok prichádza viac ľudí. Pri každej z obetí stalinských čistiek sa pripomína meno, vek, profesia a dátum popravy zastrelením.
Podľa Natalije Petrovovej z Memorialu sa utorkové zhromaždenie konalo s povolením úradov, na základe ktorého sa ho mohlo zúčastniť až 5000 ľudí. Okolo Lubianského námestia boli pritom rozmiestnení príslušníci polície. Organizátori preto preventívne rozdávali účastníkom letáky, ako postupovať v prípade zadržania na politickom proteste.
Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial celkovo eviduje približne 800.000 ľudí, ktorí boli za čias Sovietskeho zväzu vystavení nejakej forme politických represálií. Medzi obete sú zaradení nielen tí, čo boli popravení, priamo prenasledovaní a iným spôsobom stíhaní, ale aj ich deti, ktoré zostali bez rodičovskej starostlivosti.
Zistiť presný počet všetkých obetí nie je však možné. Prenasledované a popravené boli totiž milióny ľudí a o mnohých z nich neexistujú nijaké záznamy.
Ruská splnomocnenkyňa pre ľudské práva Taťjana Moskaľkovová a nový predstaviteľ Rady pre ľudské práva pri Úrade prezidenta Ruskej federácie Valerij Fadejev sa v utorok v spojitosti s Dňom obetí politických represálií v Rusku zúčastnili na akcii "Vrátenie mien". Udalosť sa konala v Moskve na Lubianskom námestí pri granitovom kameni, ktorý bol prinesený z gulagu na Soloveckom ostrove. Píše o tom agentúra RIA Novosti.
Deň obetí politických represálií v Rusku pripadá na 30. októbra. Je spomienkou na krutý zásah proti politickým väzňom mordovského a permského tábora držiacich hladovku. Tú začali 30. októbra 1974 na protest proti politickým represáliám vo vtedajšom Sovietskom zväze a proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami vo väzniciach a táboroch.
Politickí väzni v časoch ZSSR si 30. október pripomínali hladovkou ako Deň politických väzňov.
Deň obetí politických represálií zaviedli v Rusku na základe rozhodnutia Najvyššieho sovietu RSFSR z 18. októbra 1991 O zriadení Pamätného dňa obetí politických represálií. Pripomína sa každý rok 30. októbra.
Uviesť presný počet ľudí, ktorých postihol totalitný režim, nie je možné. Podľa údajov Výboru na rehabilitáciu obetí politických represálií pri prezidentskej kancelárii, zriadeného v roku 1992, počty ľudí nevinne vystavených represáliám v sovietskych časoch sú milióny, avšak ich presný počet sa nikde neviedol.
Podľa dochovaných dokumentov len v období rokov 1921-53 bolo represáliám vystavených 4,6 milióna osôb. Od roku 2015, keď nadobudol platnosť zákon o rehabilitácii obetí politických represálií, bolo rehabilitovaných vyše 3,7 milióna ľudí.
V spojitosti s represáliami a ich obeťami sa síce hovorí najčastejšie o stalinskom terore, ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1937-38, tragédia, čo postihla ruský národ, sa však začala oveľa skôr, hneď po októbrovej revolúcii z roku 1917.
Už v roku 1918 boli zastrelení duchovní, v roku 1921 sa boľševici "vyrovnali" aj s účastníkmi kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na rad aj roľníci, a to napriek tomu, že tí sa o politiku vôbec nestarali.
Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo "odkulačených" približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev a približne päť miliónov "kulakov" bolo presídlených.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu "očistili" od 45 percent dôstojníkov a ďalších príslušníkov veliteľského zboru. Po Veľkej vlasteneckej vojne sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov, mnohí z nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.
Podľa občianskej neziskovej organizácie Memorial predstavuje počet obetí represálií minimálne 12 miliónov ľudí; podľa hodnotenia Múzea dejín Gulagu treba hovoriť o 20 miliónoch, pričom milión ľudí bolo zastrelených.
Rehabilitácia obetí politických represálií sa začala v Sovietskom zväze v roku 1954. Potom sa tento proces zastavil a obnovil sa až v čase perestrojky Michaila Gorbačova v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Až v novom Rusku v roku 1991 prijali zákon o rehabilitácii obetí politických represálií.
V deň 30. októbra si obyvatelia Ruska počas Dňa obetí politických represálií spomínajú na tých, ktorí zomreli v rokoch stalinského teroru, ale aj na tých, čo prežili sovietske tábory po smrti "vodcu všetkých národov".
Spomienkové akcie sa spravidla organizujú pri pamätníku v parčíku pri Polytechnickom múzeu v Moskve. Pamätník tvorí granitový kameň privezený zo Soloveckých ostrovov v Bielom mori, kde bol začiatkom 20. rokoch 20. storočia známy Solovecký tábor osobitného určenia (SLON).
Kameň na Lubianske námestie dopravili a ako pamätník postavili členovia Memorialu ako symbol víťazstva nad totalitným režimom a zároveň aj ako znak rodiacej sa demokracie, 30. októbra 1990. V Petrohrade bol Solovecký kameň postavený na Trojickom námestí v roku 2002. Podobné pamätníku odhalili aj v mestách Vologda a Ulan-Ude v Buriatsku.
Pietne zhromaždenie pred budovou tzv. Lubianky, niekdajším obávaným sídlom KGB, zorganizovala popredná ruská ľudskoprávna organizácia Memorial.
Počas podujatia, ktoré sa začalo v utorok dopoludnia a má potrvať 12 hodín, sa nahlas čítajú mená obetí a ich stručná charakteristika. Organizátori chcú týmto spôsobom pripomenúť približne 2000 ľudí, ktorí zahynuli v období tzv. veľkého teroru z konca 30. rokov.
"V rokoch 1937-38 bolo len v samotnej Moskve zavraždených vyše 30.000 ľudí," uvádza Memorial v popise utorkovej akcie nazvanej Návrat mien. Spomienka sa koná deň pred ruským Dňom obetí politických represálií, ktorý pripadá na 30. októbra.
Tento rok sa toto podujatie pri pamätníku obetí represií na Lubianskom námestí organizuje už po 13.-krát. Podľa organizátorov naň rok čo rok prichádza viac ľudí. Pri každej z obetí stalinských čistiek sa pripomína meno, vek, profesia a dátum popravy zastrelením.
Podľa Natalije Petrovovej z Memorialu sa utorkové zhromaždenie konalo s povolením úradov, na základe ktorého sa ho mohlo zúčastniť až 5000 ľudí. Okolo Lubianského námestia boli pritom rozmiestnení príslušníci polície. Organizátori preto preventívne rozdávali účastníkom letáky, ako postupovať v prípade zadržania na politickom proteste.
Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial celkovo eviduje približne 800.000 ľudí, ktorí boli za čias Sovietskeho zväzu vystavení nejakej forme politických represálií. Medzi obete sú zaradení nielen tí, čo boli popravení, priamo prenasledovaní a iným spôsobom stíhaní, ale aj ich deti, ktoré zostali bez rodičovskej starostlivosti.
Zistiť presný počet všetkých obetí nie je však možné. Prenasledované a popravené boli totiž milióny ľudí a o mnohých z nich neexistujú nijaké záznamy.
Z hladovky spred 45 rokov sa vyvinul Deň obetí politických represálií v Rusku
Ruská splnomocnenkyňa pre ľudské práva Taťjana Moskaľkovová a nový predstaviteľ Rady pre ľudské práva pri Úrade prezidenta Ruskej federácie Valerij Fadejev sa v utorok v spojitosti s Dňom obetí politických represálií v Rusku zúčastnili na akcii "Vrátenie mien". Udalosť sa konala v Moskve na Lubianskom námestí pri granitovom kameni, ktorý bol prinesený z gulagu na Soloveckom ostrove. Píše o tom agentúra RIA Novosti.
Deň obetí politických represálií v Rusku pripadá na 30. októbra. Je spomienkou na krutý zásah proti politickým väzňom mordovského a permského tábora držiacich hladovku. Tú začali 30. októbra 1974 na protest proti politickým represáliám vo vtedajšom Sovietskom zväze a proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami vo väzniciach a táboroch.
Politickí väzni v časoch ZSSR si 30. október pripomínali hladovkou ako Deň politických väzňov.
Deň obetí politických represálií zaviedli v Rusku na základe rozhodnutia Najvyššieho sovietu RSFSR z 18. októbra 1991 O zriadení Pamätného dňa obetí politických represálií. Pripomína sa každý rok 30. októbra.
Uviesť presný počet ľudí, ktorých postihol totalitný režim, nie je možné. Podľa údajov Výboru na rehabilitáciu obetí politických represálií pri prezidentskej kancelárii, zriadeného v roku 1992, počty ľudí nevinne vystavených represáliám v sovietskych časoch sú milióny, avšak ich presný počet sa nikde neviedol.
Podľa dochovaných dokumentov len v období rokov 1921-53 bolo represáliám vystavených 4,6 milióna osôb. Od roku 2015, keď nadobudol platnosť zákon o rehabilitácii obetí politických represálií, bolo rehabilitovaných vyše 3,7 milióna ľudí.
V spojitosti s represáliami a ich obeťami sa síce hovorí najčastejšie o stalinskom terore, ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1937-38, tragédia, čo postihla ruský národ, sa však začala oveľa skôr, hneď po októbrovej revolúcii z roku 1917.
Už v roku 1918 boli zastrelení duchovní, v roku 1921 sa boľševici "vyrovnali" aj s účastníkmi kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na rad aj roľníci, a to napriek tomu, že tí sa o politiku vôbec nestarali.
Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo "odkulačených" približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev a približne päť miliónov "kulakov" bolo presídlených.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu "očistili" od 45 percent dôstojníkov a ďalších príslušníkov veliteľského zboru. Po Veľkej vlasteneckej vojne sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov, mnohí z nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.
Podľa občianskej neziskovej organizácie Memorial predstavuje počet obetí represálií minimálne 12 miliónov ľudí; podľa hodnotenia Múzea dejín Gulagu treba hovoriť o 20 miliónoch, pričom milión ľudí bolo zastrelených.
Rehabilitácia obetí politických represálií sa začala v Sovietskom zväze v roku 1954. Potom sa tento proces zastavil a obnovil sa až v čase perestrojky Michaila Gorbačova v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Až v novom Rusku v roku 1991 prijali zákon o rehabilitácii obetí politických represálií.
V deň 30. októbra si obyvatelia Ruska počas Dňa obetí politických represálií spomínajú na tých, ktorí zomreli v rokoch stalinského teroru, ale aj na tých, čo prežili sovietske tábory po smrti "vodcu všetkých národov".
Spomienkové akcie sa spravidla organizujú pri pamätníku v parčíku pri Polytechnickom múzeu v Moskve. Pamätník tvorí granitový kameň privezený zo Soloveckých ostrovov v Bielom mori, kde bol začiatkom 20. rokoch 20. storočia známy Solovecký tábor osobitného určenia (SLON).
Kameň na Lubianske námestie dopravili a ako pamätník postavili členovia Memorialu ako symbol víťazstva nad totalitným režimom a zároveň aj ako znak rodiacej sa demokracie, 30. októbra 1990. V Petrohrade bol Solovecký kameň postavený na Trojickom námestí v roku 2002. Podobné pamätníku odhalili aj v mestách Vologda a Ulan-Ude v Buriatsku.
www.ZIVOTPO.sk
