Pietne zhromaždenie pred budovou tzv. Lubianky, niekdajším obávaným
sídlom KGB, zorganizovala popredná ruská ľudskoprávna organizácia
Memorial.
Počas podujatia, ktoré sa začalo v utorok dopoludnia a má potrvať 12
hodín, sa nahlas čítajú mená obetí a ich stručná charakteristika.
Organizátori chcú týmto spôsobom pripomenúť približne 2000 ľudí, ktorí
zahynuli v období tzv. veľkého teroru z konca 30. rokov.
"V rokoch 1937-38 bolo len v samotnej Moskve zavraždených vyše 30.000 ľudí," uvádza
Memorial v popise utorkovej akcie nazvanej Návrat mien. Spomienka sa
koná deň pred ruským Dňom obetí politických represálií, ktorý pripadá na
30. októbra.
Tento rok sa toto podujatie pri pamätníku obetí represií na Lubianskom
námestí organizuje už po 13.-krát. Podľa organizátorov naň rok čo rok
prichádza viac ľudí. Pri každej z obetí stalinských čistiek sa pripomína
meno, vek, profesia a dátum popravy zastrelením.
Podľa Natalije Petrovovej z Memorialu sa utorkové zhromaždenie konalo s
povolením úradov, na základe ktorého sa ho mohlo zúčastniť až 5000 ľudí.
Okolo Lubianského námestia boli pritom rozmiestnení príslušníci
polície. Organizátori preto preventívne rozdávali účastníkom letáky, ako
postupovať v prípade zadržania na politickom proteste.
Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial celkovo eviduje približne
800.000 ľudí, ktorí boli za čias Sovietskeho zväzu vystavení nejakej
forme politických represálií. Medzi obete sú zaradení nielen tí, čo boli
popravení, priamo prenasledovaní a iným spôsobom stíhaní, ale aj ich
deti, ktoré zostali bez rodičovskej starostlivosti.
Zistiť presný počet všetkých obetí nie je však možné. Prenasledované a
popravené boli totiž milióny ľudí a o mnohých z nich neexistujú nijaké
záznamy.
Z hladovky spred 45 rokov sa vyvinul Deň obetí politických represálií v Rusku
Ruská splnomocnenkyňa pre ľudské práva Taťjana Moskaľkovová a nový
predstaviteľ Rady pre ľudské práva pri Úrade prezidenta Ruskej federácie
Valerij Fadejev sa v utorok v spojitosti s Dňom obetí politických
represálií v Rusku zúčastnili na akcii "Vrátenie mien". Udalosť sa
konala v Moskve na Lubianskom námestí pri granitovom kameni, ktorý bol
prinesený z gulagu na Soloveckom ostrove. Píše o tom agentúra RIA
Novosti.
Deň obetí politických represálií v Rusku pripadá na 30. októbra. Je
spomienkou na krutý zásah proti politickým väzňom mordovského a
permského tábora držiacich hladovku. Tú začali 30. októbra 1974 na
protest proti politickým represáliám vo vtedajšom Sovietskom zväze a
proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami vo väzniciach a táboroch.
Politickí väzni v časoch ZSSR si 30. október pripomínali hladovkou ako Deň politických väzňov.
Deň obetí politických represálií zaviedli v Rusku na základe rozhodnutia
Najvyššieho sovietu RSFSR z 18. októbra 1991 O zriadení Pamätného dňa
obetí politických represálií. Pripomína sa každý rok 30. októbra.
Uviesť presný počet ľudí, ktorých postihol totalitný režim, nie je
možné. Podľa údajov Výboru na rehabilitáciu obetí politických represálií
pri prezidentskej kancelárii, zriadeného v roku 1992, počty ľudí
nevinne vystavených represáliám v sovietskych časoch sú milióny, avšak
ich presný počet sa nikde neviedol.
Podľa dochovaných dokumentov len v období rokov 1921-53 bolo represáliám
vystavených 4,6 milióna osôb. Od roku 2015, keď nadobudol platnosť
zákon o rehabilitácii obetí politických represálií, bolo
rehabilitovaných vyše 3,7 milióna ľudí.
V spojitosti s represáliami a ich obeťami sa síce hovorí najčastejšie o
stalinskom terore, ktorý dosiahol vrchol v rokoch 1937-38, tragédia, čo
postihla ruský národ, sa však začala oveľa skôr, hneď po októbrovej
revolúcii z roku 1917.
Už v roku 1918 boli zastrelení duchovní, v roku 1921 sa boľševici
"vyrovnali" aj s účastníkmi kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na
rad aj roľníci, a to napriek tomu, že tí sa o politiku vôbec nestarali.
Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo "odkulačených"
približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev a približne
päť miliónov "kulakov" bolo presídlených.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú
Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu "očistili" od 45 percent dôstojníkov a
ďalších príslušníkov veliteľského zboru. Po Veľkej vlasteneckej vojne
sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov, mnohí z
nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.
Podľa občianskej neziskovej organizácie Memorial predstavuje počet obetí
represálií minimálne 12 miliónov ľudí; podľa hodnotenia Múzea dejín
Gulagu treba hovoriť o 20 miliónoch, pričom milión ľudí bolo
zastrelených.
Rehabilitácia obetí politických represálií sa začala v Sovietskom zväze v
roku 1954. Potom sa tento proces zastavil a obnovil sa až v čase
perestrojky Michaila Gorbačova v druhej polovici 80. rokov 20. storočia.
Až v novom Rusku v roku 1991 prijali zákon o rehabilitácii obetí
politických represálií.
V deň 30. októbra si obyvatelia Ruska počas Dňa obetí politických
represálií spomínajú na tých, ktorí zomreli v rokoch stalinského teroru,
ale aj na tých, čo prežili sovietske tábory po smrti "vodcu všetkých
národov".
Spomienkové akcie sa spravidla organizujú pri pamätníku v parčíku pri
Polytechnickom múzeu v Moskve. Pamätník tvorí granitový kameň privezený
zo Soloveckých ostrovov v Bielom mori, kde bol začiatkom 20. rokoch 20.
storočia známy Solovecký tábor osobitného určenia (SLON).
Kameň na Lubianske námestie dopravili a ako pamätník postavili členovia
Memorialu ako symbol víťazstva nad totalitným režimom a zároveň aj ako
znak rodiacej sa demokracie, 30. októbra 1990. V Petrohrade bol
Solovecký kameň postavený na Trojickom námestí v roku 2002. Podobné
pamätníku odhalili aj v mestách Vologda a Ulan-Ude v Buriatsku.